Ľudský faktor, heuristické pasce a ich vplyv na vznik lavínových nehôd

Čo ma priviedlo k napísaniu tohto článku? Hneď viacero dôvodov. Prvým z nich je málo materiálov, ktoré by sa u nás tejto problematike venovali. Druhým je štandardný obsah lavínových kurzov, ktorý túto problematiku nie vždy priamo pomenováva a venuje sa jej okrajovo. Tretím je osobná skúsenosť s lavínou a z toho prameniaca motivácia pochopiť túto problematiku lepšie.

Vraví sa, že hora si nevyberá, či si lavínový expert alebo amatér. Nie je to však len hora, na ktorú by sme sa pri lavínových nešťastiach mali pozerať, ale aj človek.

Na jednej strane stojí členité a komplikované prostredie, ktorým sú hory pokryté snehom. Na druhej strane máme človeka podliehajúceho emóciám a často ignorujúceho zjavné nebezpečenstvo.

Mnohí milovníci pohybu v zimných horách absolvujú výcvik lavínovej prevencie a záchrany, mnohí pokračujú v zbieraní skúseností v teréne po dlhé roky, absolvujú ďalšie kurzy, alebo sa dokonca stanú inštruktormi a horskými vodcami. No aj napriek tomu sa stretávame s lavínovými nehodami, ktoré sa nevyhnú ani tým najskúsenejším. Prečo tomu tak je?

Medzi príčinami lavínových nehôd takmer vždy nájdeme aj zlyhanie človeka - ľudský faktor. Niekedy sa za tým skrýva neznalosť, niekedy falošné sebavedomie, zlá interpretácia lavínovej predpovede alebo aj vlastných poznatkov z terénu. Skúsme sa preto na tento problém pozrieť bližšie a skúsiť sa inšpirovať zisteniami lavínových expertov zo zahraničia.

Ľudský faktor

Lavínový terén zďaleka nie je jediné prostredie, kde sa človek musí často rozhodovať bez toho, aby mal dostupné všetky potrebné informácie. Nemusíme sa pozerať ďaleko od našich každodenných životov, aby sme našli situácie, kde je potrebné sa rozhodnúť rýchlo, máme málo informácií a tlačí na nás čas a okolie. Pozrime sa napríklad na šoférovanie. Na jazdu zvonku vplýva počasie, povrch vozovky, ale aj ostatní účastníci premávky. Ďalej je to stav vozidla, šoféra, ale aj vplyv posádky. Počas jazdy má šofér limitované informácie o tom, čo sa deje za zákrutou a pritom sa musí v rozmedzí sekúnd rozhodovať o dôležitých úkonoch.

Takýchto príkladov by sa dalo nájsť veľa, ale tu sa dá šofér ľahko prirovnať k vedúcemu lyžiarskej skupiny v lavínovom teréne. Takýto vedúci skupiny má možno niekedy na rozhodovanie viac času, ale o to bývajú informácie v prostredí komplikovanejšie na vyhodnotenie. Podstatou ale je, že zdanlivo bezpečná situácia sa môže v zlomku sekundy zmeniť na nehodu. Čo na to vplýva?

Už štúdia fatálnych lavínových nehôd uskutočnená v USA v 90. rokoch ukázala, že terén, počasie a stav snehovej pokrývky sú vo všeobecnosti len doplňujúcimi faktormi fatálnych lavínových nehôd a primárny faktor tvoria práve ľudské chyby a zlé rozhodnutia (Atkins D., 1999). Nadväzujúca štúdia od rovnakého autora D. Atkinsa (2000), s príznačným názvom „Human Factors In Avalanche Accidents“, poukazuje na to, že vo viac ako 70% z týchto fatálnych nehôd boli účastníkmi ľudia, ktorí disponovali aspoň základnými znalosťami o lavínovej prevencii. Toto je alarmujúci fakt, ktorý podporujú aj zistenia ďalšieho odborníka menom Ian McCammon (2004, s.2). Ten preskúmal záznamy spolu až 715 lavínových nehôd na území USA a Kanady v rozmedzí rokov 1972–2003 a zistil, že takmer polovica zainteresovaných skupín mala člena aspoň so základnými vedomosťami o lavínovej prevencii.

Toto nie je zámer generalizovať výsledky týchto štúdií, lebo v oboch prípadoch sa jedná o výskumné vzorky len zo zdokumentovaných lavínových nehôd, pričom množstvo nehôd bez fatálnych následkov ostáva často bez dokumentácie. Tieto výskumy a zistenia nám však ponúkajú opačný pohľad na skúmanie lavínových nehôd a obracajú pozornosť na človeka.

Čo sú ľudské faktory a ako ich delíme?

Čo sú teda tie faktory, ktoré dokážu dotlačiť aj skúseného človeka k chybným rozhodnutiam? Ako sa vieme ich vplyvu brániť?

Priekopníkmi pri identifikácii ľudských faktorov prítomných pri lavínových nehodách bola dvojica J. Fredston a D. Fesler z Alaska Mountain Safety Center. Tí už v 80. rokoch rozpoznali medzi hlavnými príčinami lavínových nehôd aj ľudí samotných. Začali sa pri tom pýtať: 

„Prečo obete dokážu ignorovať aj vlastný pohľad na jasnú evidenciu lavínového nebezpečenstva?“

Fredston a Fesler (2011) neskôr pomenovali množstvo negatívnych ľudských faktorov: nálada, lenivosť, peniaze, ego, nedostatočné plánovanie, popieranie, tunelové videnie, nerozhodnosť, tlak skupiny, náhlenie sa, slabá komunikácia, samoľúbosť, únava, vrcholová horúčka a podobne. Toto rozdelenie bolo podrobné, ale už na prvý pohľad v ňom vidíme možnosti na zovšeobecnenie a spojenie niektorých „vzorcov správania“.

Ďalší pohľad na rozdelenie ľudských faktorov ponúka odborný tím značky ORTOVOX, v príručke s názvom Safety Academy Guide Book Snow, ktorú do slovenčiny preložili pracovníci SLP HZS. Kapitola o ľudskom faktore začína veľmi dôležitou vetou:

„Svah s lavínovým nebezpečenstvom nie je problém – je ním osoba, ktorá vytvára problém priblížením sa k nebezpečnej oblasti.“

Ďalej tam špecifikujú tieto faktory:

• Veľkosť skupiny a homogenita – veľká skupina predstavuje problém kvôli nekoordinovanému pohybu. Ľahko tak môže dôjsť k veľkému dodatočnému zaťaženiu svahu.
• Fyzické schopnosti – myslené v podobe kondície a lyžiarskej zdatnosti. Čím zdatnejší lyžiar/skialpinista, tým stúpa predpoklad rýchleho pohybu cez kritické miesta a eliminácia rizika.
• Skupinové fenomény – v skupine sa cítime bezpečnejšie, stávame sa odvážnejšími a ochotnejšími riskovať. Veľké skupiny často nemajú jasnú štruktúru a najmotivovanejší člen vie ľahšie presadiť svoj odvážny plán.
• Rozhodovanie – na naše rozhodovanie môže negatívne vplývať únava, ďalší ľudia, ale aj túžba po exkluzivite.

Táto príručka vplyv ľudských faktorov bližšie nerozoberá, ale ako univerzálne riešenie eliminujúce ich negatívne vplyvy ponúka „dynamiku otvorenej skupiny" – je to transparentná a otvorená diskusia v skupine a schopnosť počúvať aj tiché hlasy. Na záver uvádzajú, že pri analýzach lavín je to väčšinou ľudský faktor, ktorý spolu s nesprávnym vyhodnotením situácie spôsobuje nehodu.

V tomto smere uskutočnil asi najviac citovanú a oceňovanú prácu americký odborník Ian McCammon. Pôvodne inžinier robotických systémov a tiež vášnivý skialpinista zmenil svoje pôsobenie po tom, čo jeho priateľ a skúsený skialpinista tragicky zahynul v lavíne. McCammon si nevedel vysvetliť, ako mohol tak skúsený človek pochybiť pri pohybe v lavínovom teréne. Preto sa pustil do výskumu, ktorý by objasnil nielen tragédiu jeho priateľa, ale aj rozhodnutia ďalších účastníkov lavínových nehôd, ktorí disponovali vzdelaním o lavínovej prevencii a pritom spravili chyby vedúce k nehodám. Jeho práca sa v preklade volá „Heuristické pasce pri lavínových nehodách rekreačného charakteru: evidencia a dôsledky" (2004).

McCammon v nej identifikoval 6 najvýstižnejších vzorcov správania – heuristických pascí, alebo aj fenoménov, ktoré sa po jednom, alebo dokonca viaceré naraz, skrývali za množstvom lavínových nehôd s ľudskými obeťami:

1. Familiarita – tento vzorec správania je založený na predošlej skúsenosti a predstavuje tendenciu človeka správať sa v známom prostredí vždy rovnako alebo podobne. Aby skialpinista zakaždým nemusel vyhodnocovať správny postup v známom lavínovom teréne, vždy radšej volí naučenú trasu výstupu/zostupu a ľahko pri tom môže ignorovať zmenu podmienok. Taktiež to predstavuje tendenciu robiť v známom prostredí riskantnejšie rozhodnutia. To sa týka najmä skúsenejších skupín, ktoré sa v známom prostredí často vystavujú zjavne nepochopiteľným rizikám len preto, že prostredie poznajú a predtým sa im tam nikdy nič zlé nestalo.
   
   
2. Konzistentnosť – To je tendencia rozhodovať sa konzistentne s pôvodným rozhodnutím, i.e. keď raz spravíme rozhodnutie, je pre nás psychologicky omnoho ľahšie robiť ďalšie nadväzujúce rozhodnutia, ktoré korešpondujú s pôvodným rozhodnutím a cieľom. Napríklad pokračovať v túre aj napriek nepriaznivým výsledkom testov alebo napriek inému negatívnemu feedbacku od okolia. Tento vzorec správania nám často urýchľuje postup aj v lavínovom teréne, ale zároveň obmedzuje priestor na prehodnotenie nových, kriticky dôležitých poznatkov (napr. transport snehu vetrom počas dňa a pod.).
   
   
3. Akceptácia – predstavuje tendenciu robiť to, vďaka čomu získavame uznanie alebo prijatie od okolia, napr. od ľudí, ktorých sami uznávame alebo chceme zaujať. Je to vzorec správania, ktorý je nám vštepovaný od útleho veku a o to ťažšie je nestať sa jeho obeťou v momente, keď sa môže obrátiť voči nám. V lavínovom teréne sa „akceptácia“ najčastejšie prejavuje tendenciou robiť riskantné rozhodnutia s cieľom zapadnúť do skupiny. Napr. chceme si získať uznanie vedúceho člena skupiny a preto kopírujeme jeho správanie v teréne, pričom ignorujeme riziká.
   
   
4. Expert haló (alebo aj haló efekt) popisuje tendenciu vnímať rozhodnutia a vlastnosti človeka podľa jeho prevažujúcej charakteristiky. V lavínovom prostredí sa najčastejšie jedná o absolútne spoľahnutie sa skupiny na najskúsenejšieho alebo najdominantnejšieho člena. Skupina vtedy dokáže prehliadať aj do očí bijúce zlé úsudky, ktoré vedúci skupiny uskutoční. Príkladom môže byť správanie skupiny v prítomnosti horského vodcu alebo inštruktora, keď členovia skupiny prestanú používať svoje vlastné zmysly na vyhodnocovanie rizika. Taktiež sú to situácie, keď členovia skupiny v neznámom teréne nechajú výber trasy a vyhodnocovanie rizík na lokálneho odborníka/sprievodcu.
   
   
5. Stopy (alebo sociálna facilitácia) – Pri tomto vzorci správania hraje dôležitú úlohu prítomnosť iných alebo publika. V lavínovom teréne sa to prejavuje nasledovne. Ak jednotlivec alebo skupina verí v svoje schopnosti, v prítomnosti ďalších ľudí alebo ďalšej skupiny sa stupňuje pravdepodobnosť riskovať. Ak jednotlivec alebo skupina nie sú sebavedomí, v prítomnosti ďalších ľudí ich nálada na riskovanie klesá. Ten prvý prípad je ten nebezpečný a už sme ho identifikovali skôr. Bruce Tremper túto tendenciu vysvetľuje ako tendenciu jednotlivca podstupovať riziko v momente, keď ho niekto sleduje, keď sa chce predviesť. Avšak asi najpriamejšie interpretovanie tejto heuristiky znie – Je to tendencia ignorovať a neskúmať nebezpečný terén v prípade, že už ním niekto pred nami prešiel bez následkov. Napríklad výšľap/zjazd nebezpečným lavínovým svahom, na ktorom vidíme stopy predošlej skupiny.
   
   
6. Honba za prašanom (alebo nedostatok zdrojov) – Je to tendencia ceniť si príležitosti podľa toho, ako ľahko ich môžeme stratiť – podľa toho, ako sú vzácne. V lavínovom teréne sa tento vzorec správania najčastejšie prejavuje „honbou za prašanom“ – situáciami, keď človek podstupuje nepochopiteľné riziko len preto, že chce byť prvý, kto zlyžuje neporušený svah alebo prvý, kto vystúpi na vrchol, či zlyžuje líniu.

Sú vám tieto vzorce správania povedomé? Bolo by skôr výnimočné, ak by ste žiadny z nich neidentifikovali vo svojom predošlom správaní. Nezáleží pri tom na absolvovaní lavínového výcviku a množstve skúseností. Na tieto heuristické pasce si musia dávať pozor aj profesionáli. Vyplýva to z hlavných záverov McCammonovej štúdie:

Tí sa ho potom často snažia využiť na lyžovanie v menej bezpečných podmienkach. Veľký negatívny vplyv heuristických pascí môže byť tiež spôsobený tým, že pre ľudí v lavínovom často predstavujú ľahko dostupné riešenia. McCammon preto túto problematiku zastrešuje aj pojmom „mentálne ľahká voľba".

Vlastná analýza lavínovej udalosti

Behaviorálna psychológia je univerzálny jazyk spoločný pre všetkých ľudí. Preto môžem s istotou povedať, že voči heuristickým pasciam nie sú imúnni ani návštevníci hôr u nás. So sebareflexiou priznávam, že aj ja som sa nimi nechal podvedome nachytať. Neznamená pritom, že podľahnutie heuristickým pasciam sa okamžite rovná tragickej nehode. Mnohokrát nás v lavínovom teréne aj pri tom najlepšom úsudku môže od nešťastia deliť veľmi málo. Najlepšie vraj je, keď sa učíme na chybách druhých. Preto si prečítajte analýzu konkrétneho prípadu lavíny, ktorý ma priviedol k skúmaniu témy a k napísaniu tohto článku. Táto lavínová nehoda sa odohrala 24. januára 2022 v Malej Fatre. V tejto časti si najprv objasníme lavínovú situáciu, následne opíšeme priebeh a nakoniec sa pozrieme heuristické pasce, ktorým sme v skupine podľahli a ktoré prispeli k spusteniu lavíny.

Informácie o lavínovej situácii podľa SLP na dátum 24. januára 2022:

„Pre všetky pohoria v celej ich výške platí 3. ZVÝŠENÝ lavínový stupeň. Posledná perióda sneženia priniesla výdatné zrážky. Pripadlo od 30 do 80 cm nového prachového snehu, ktorý padal pri silnom severozápadnom až severnom vetre. Sneh je situovaný najmä do pásma lesa a kosodreviny. Nad hornou hranicou lesa je väčšia časť snehu sfúkaná do dolín a tvoria sa tu vetrom naviate snehové dosky a vankúše rôznej hrúbky a tvrdosti. Ich výška môže dosahovať cez 2 m. Tie sa striedajú s vyfúkanými ľadovými platňami. Najviac naviate svahy sú južných, juhovýchodných a východných orientácií kvôli silnému severozápadnému vetru. Lokálne sa naviate vankúše snehu objavujú aj na svahoch ostatných orientácií a to najmä pod skalnými stenami, za rebrami a v úzkych žľaboch a muldách. Tendencia lavínového nebezpečenstva : Zotrvalá

Počasie a snehová pokrývka: V chladnom vzduchu k nám bude od západu zasahovať tlaková výš. Prevažne jasno, zrána na podhorí ojedinele hmla. Postupné oteplenie, na vrcholoch Tatier do -10°C. Za poslednú periódu sneženia pripadlo od 30 do 80 cm nového sypkého snehu. Najmä v Malej Fatre a Západných Tatrách. Hlavný lavínový problém vo vysokých polohách je vetrom previaty sneh, ktorý sa formuje do snehových vankúšov a dosiek rôznej hrúbky a tvrdosti. V nižších polohách je väčšina nového snehu, pozor si treba dávať v strmých lesných porastoch, kde svahy často končia terénnou pascou. Hrebeňové partie a rebrá sú naopak vyfúkané do tvrdého snehového alebo ľadového podkladu."

Nižšie na obrázku môžete vidieť náčrt obsahujúci všetky dôležité časti túry:

1. Trasa výstupu
2. Trasa prvého zjazdu
3. Trasa druhého výstupu
4. Miesto vykonania ECT testu stability snehovej pokrývky
5. Trasa druhého zjazdu
6. Miesto odtrhu lavíny
7. Lavínová dráha

• V nedeľu medzi 8-9 h ráno sa po dohode s parťákom zo Žiliny stretávame pod lanovkou na Chleb vo Vrátnej. Po príprave a kontrole výbavy začíname stúpať na lyžiach trasou okolo zjazdovky. V polovici zelenej trasy sa odpájame na chodník smerujúci pod Oštiepkovú muldu. 
• V čase výstupu oblačnosť klesá do 1200 m n.m, zakrýva hrebeň a aj našu trasu výstupu ďalej popod Chleb až do Hromového sedla. Počasie je chladné a veterné. Vyžaduje si teplé oblečenie a neustály pohyb.
• Vedie ma parťák. Lokalitu už viackrát navštívil a vie sa v nej orientovať. Pre mňa je prostredie menej známe, ešte som tu nelyžoval.
• Obaja sme skúsení skialpinisti s lavínovým výcvikom a máme kompletnú výbavu (ja som disponoval aj lavínovým batohom).
• Taktiež sme poznáme predpoveď a uvedomujeme si, že pri 3. stupni lavínového nebezpečenstva musíme byť veľmi obozretní.
• Počas výstupu sledujeme podmienky v orientácii, kde budeme lyžovať. Je to S orientácia, ktorá by mala podľa predpovede predstavovať menšie riziko. Už od 1300 m n. m. sa vyskytujú premenlivé podmienky ovplyvnené vetrom. Nový sneh je nerovnomerne rozmiestnený. Podmienky sa zhodujú s lavínovou predpoveďou.
• Po výstupe do Hromového sedla volí parťák líniu zjazdu cez žľab a terasy pod Hromovým. Túto lokalitu pozná z predošlej túry.
• Prvých 100 vm nám lyžovanie komplikujú premenlivé podmienky. Neskôr nachádzame na pláňach s menším sklonom viac snehu a cez pásmo riedkeho porastu sa nám darí zlyžovať až ku spojeniu žľabov pod Hromovým.
• Pred koncom prvého zjazdu spúšťa parťák malý splaz, ktorému nevenujeme veľkú pozornosť.
• Pozitívny zážitok nás osmeľuje v pokračovaní túry a k ďalšiemu zjazdu. Počas výstupu nás míňa ďalšia partia. Ich línia je podobná tej našej. Trasu výstupu volíme cez miesta chránené stromami. Ale už po prvých metroch zbadáme v priľahlom svahu prasklinu v snehu.
• Tomuto výstražnému znameniu už venujeme pozornosť a testujeme stabilitu snehu pomocou rozšíreného kompresného testu. V hĺbke cca 50 cm nachádzame kritickú vrstvu – ľadovú krustu. Výsledok je ECT P 22, pri 22. údere prasklina propaguje a uvoľňuje sa celý blok, výsledok je podozrivý až nebezpečný. Aj napriek tomu pokračujeme vo výstupe s tým, že budeme voliť ešte konzervatívnejšiu trasu výstupu a zjazdu.
• Vystúpame do miesta, odkiaľ sa dalo dobre lyžovať v novom snehu. Tentokrát idem ako prvý. S menšou znalosťou terénu vediem líniu cez pláň, kde smeruje aj stopa jedného z predošlej dvojice, ktorá okolo nás zlyžovala. Až v momente, keď som blízko konvexného zlomu, si uvedomím, že tomuto miestu sme sa chceli vyhnúť. Snažím sa vrátiť na líniu prvého zjazdu a v tom momente sa podo mnou uvoľňuje dosková lavína. Vďaka dobrej pozícii a rýchlosti sa mi darí vylyžovať na bezpečné miesto.
• O malý moment sa za mnou objaví parťák, ktorý držal bezpečný odstup. Začíname s kontrolou lavinišťa pre prípad, že za nami vystupovala druhá dvojica. Lavínová dráha totiž strhla aj časť našej výstupovej stopy. Nič nenachádzame, rýchlo dokumentujeme a čo najrýchlejšie opúštame lokalitu.

Pri spätnom pohľade na túto nehodu, ktorá mala vďaka dávke šťastia dobrý koniec, môžeme veľmi rýchlo zbadať prítomnosť nie jednej, ale hneď niekoľkých heuristických pascí:

• Familiarita – Parťák poznal terén z predošlých túr, počas ktorých sa neudialo nič podozrivé. Preto na prvú neočakával, že sa tu môže niečo prihodiť. Zároveň predpokladal, že v tomto teréne pozná na základe predošlej skúsenosti bezpečnú trasu.
• Konzistentnosť – Rozhodnutie „využiť príležitosť a zalyžovať si v novom snehu“ sa zrodilo u nás oboch už v predošlých dňoch s predpoveďou o príchode nového snehu. Konzistentne s týmto rozhodnutím sme postupovali už pri plánovaní túry, v jej priebehu a dokonca aj v momente, keď sme videli zjavné známky nestability na vlastné oči. Ťahali sme kocúra za chvost do poslednej možnej chvíle a naše pôvodné rozhodnutie sme nechceli zmeniť.
• Akceptácia – Tá sa pri tejto nehode identifikuje ťažšie, ale môžeme badať jej stopové prvky. Nebezpečným prejavom akceptácie je v dnešnej dobe aj prezentácia na sociálnych sieťach a potreba predviesť sa nielen v teréne, ale aj sprostredkovane na internete. Keďže sme ja a aj parťák aktívni používatelia Instagramu, kde naše zážitky prezentujeme, môžeme konštatovať, že podvedome mohol aj tento fakt prispieť k rozhodnutiu pokračovať v túre a doniesť z terénu nové fotky a videá.
• Expert haló – To sa nevzťahuje len na expertov v pohybe na horách, ale aj na lokálnych expertov. Práve do tejto heuristickej pasce som v ten deň padol ja, keď som sa pri výbere trasy plne spoľahol na parťáka s lokálnymi skúsenosťami.
• Stopy – Čiastočne prítomná pasca prítomná v druhom slede – v momente, keď sme aj po nepriaznivom výsledku ECT testu a po prelyžovaní druhej skupiny, pokračovali v túre s pôvodným zámerom.
• Honba za prašanom – Táto heuristická pasca bola jednoznačne primárnym dôvodom skrývajúcim sa za nehodou. Bola to hlavná motivácia nadväzujúca aj na konzistenciu.

Na tejto analýze zdôrazním viacero vecí:

• Potvrdil sa predpoklad, že za jednou lavínovou nehodou sa môže skrývať hneď niekoľko heuristických pascí, ktoré na seba môžu rôzne nadväzovať.
• Taktiež môžeme určiť dominantnú pascu a následne určiť postupnosť nadväzujúcich chýb v úsudku.
• V tomto prípade bola hlavnou pascou Honba za prašanom, ďalej Konzistencia a v ďalšom slede vplývali na rozhodovanie aj Familiarita, Expert haló a okrajovo k nehode prispeli aj Stopy a Akceptácia.

Okrem toho, že sme obaja čiastočne padli do všetkých hlavných heuristických pascí, ignorovali sme aj viacero všeobecných zásad pohybu v lavínovom teréne:

• Podcenili sme prípravu a nemali sme si určený hlavný a záložný plán.
• V teréne sme pred zjazdom nevyužili žiadnu pomôcku na vyhodnotenie rizika (napr. DAV Snowcard alebo metódu Stop or Go).
• K testu stability sme pristúpili neskoro, až po zjazde a varovnom signále.
• Ignorovali sme kombináciu sily vetra a kritického množstva snehu podľa lavínovej predpovede (od 30 do 80 cm nového snehu pri vetre nad 50 km/h).
  Podcenili sme S orientáciu svahu a s ňou spojenú vyššiu pravdepodobnosť nestability snehu.
• Ignorovali sme zjavnú známku nestability v podobe trhliny v snehu.

Ako som už spomenul, samotné vzdelanie v lavínovej prevencii nemusí byť dostačujúce a heuristické pasce dokážu zmiasť aj profesionálov. Môžeme sa však pred ich vplyvom brániť. Aj napriek skúsenostiam, absolvovaniu kurzov a po študiu dostupných materiálov, nie som v pozícii, aby som mohol vytvárať závery a odporúčania. Obrátim sa preto na štyri dekády skúseností lavínového špecialistu Bruce Trempera: 

Kontrolné zoznamy a rozhodovacie pomôcky

Kontrolné zoznamy pomáhajú aj tým najskúsenejším odborníkom v rôznych odvetviach sústrediť sa pri kritických rozhodovacích procesoch. Je to každodenná prax v leteckom priemysle, v medicíne, v armáde atď. Vo svete lavín bolo vyvinutých hneď niekoľko takýchto pomôcok. Vyberám tie najvýraznejšie:

• Vzorec 3x3 a Redukčná metóda od W. Muntera
• Stop Or Go metóda od M. Larchera a R. Purtschellera
• DAV Snow Card od M. Englera a J. Merscha
• Metóda ALPTRUTh od McCammona (príloha č.)
• Avaluator card od Kanadského lavínového centra

Z týchto spomenutých pomôcok sa najviac ľudskému faktoru venuje Vzorec 3x3 od W. Muntera, ktorý ako jedno z troch hlavných kritérií uvádza vplyv človeka a dynamiku skupiny. Nevýhodou tejto metódy je časovo náročnejšie vyhodnotenie všetkých súvisiacich faktorov.

Metóda Premortem

Bruce Tremper uvádza „premortem“ ako metódu uvažovania, ktorá je presným opakom známejšieho „postmortem“ – ten väčšina z nás pozná ako spôsob analýzy udalostí vedúcich k fatálnym incidentom. Premortem je pre-anylýza a navádza nás k tomu, aby sme sa pred samotnou túrou zamysleli nad tým, ako by za daných podmienok mohol vyzerať najhorší scenár a ako by vyzerala analýza našej potenciálnej lavínovej nehody. Je to veľmi defenzívny spôsob uvažovania, ktorého zásadou je však zamyslieť sa nad rizikami nášho plánu a identifikovať tie najväčšie hrozby.

Oponujúce stanovisko

Podobne ako predošlá metóda, má aj „nesúhlasné stanovisko“ rovnaký cieľ, ponúknuť kritický pohľad na dôležité rozhodnutia. Jedná sa o hru na diablovho advokáta. V tomto prípade je cieľom neustále vytvárať kritický pohľad na dohodnutý plán a hľadať jeho slabé miesta. Tremper odporúča zapojiť túto taktiku už v štádiu plánovania túry, alebo počas cesty autom na miesto štartu. Odporúča tiež predstaviť túto myšlienku pred skupinou vopred a informovať ju o zámere. Ďalej odporúča, aby osoba v úlohe diablovho advokáta zotrvala počas celej túry a snažila sa to využívať priebežne pri každej zmene plánu. Nemala by pritom umlčať názory tichých členov skupiny.

Osobné heuristické pasce

Táto metóda sa dá použiť len vtedy, ak sa človek niekedy ocitol blízko kritickej situácie v lavínovom teréne (napr. v mojom prípade by to bola analýza nehody rozobraná vyššie). Logika spočíva v tom, že subjekt si má v tejto problematickej situácii určiť svoje najväčšie slabiny. Takto spozná pasce, na ktoré si má dávať omnoho väčší pozor. Nemusíme vždy myslieť na všetky pasce a faktory, ale máme sa sústrediť na tie, ktoré nám najčastejšie robia problém. 

Železná dohoda alebo semafor

Táto metóda pochádza z praxe „heliski“ vodcov v USA, keď sa ráno pred odletom dohodnú na zozname svahov odstupňovaných ako semafor – zelená, oranžová, červená. Zelenú predstavujú všetky svahy, kam sa môžu s klientmi vybrať. Oranžovú predstavujú svahy, kam sa môžu vybrať len výnimočne, po vyhodnotení informácií z terénu. Na svahy označené červenou sa nemôžu so skupinou vybrať za žiadnu cenu. Takto vedia vo veľkej miere eliminovať negatívny vplyv Honby za prašanom, ale aj tlaku od klientov, či ďalších negatívnych vplyvov. Ak by sme túto metódu chceli napodobniť pri našom bežnom plánovaní, mali by sme sa pred túrou zhodnúť so skupinou na tom, na ktoré svahy a orientácie sa zameriame, ktoré svahy tvoria náš plán B a tiež na tých, kam sa za žiadnu cenu nikto zo skupiny nevyberie.

Komunikácia a dynamika otvorenej skupiny

Elementárnym prvkom prevencie je aj všade potrebná komunikácia, Tá musí prebiehať neustále a otvorene medzi všetkými členmi skupiny. Už sme spomenuli skôr, že tento fakt zdôrazňujú aj autori príručky Ortovox Guide Book Snow.

Áno áno, už je tu záver

Vzorce správania nám väčšinou pomáhajú rýchlo riešiť komplikované situácie. Nikdy to však nie je univerzálne riešenie. Tak ako nám pomáhajú, môžu nás rovnako naviesť k omylu.

Každý omyl môže mať v lavínovom teréne fatálne následky. Preto by sme pred, ale aj počas pohybu v lavínovom teréne nikdy nemali podceňovať vplyv skupiny a nášho vlastného správania. Dôležité je predovšetkým sústrediť sa na naše motivácie a dať ich do vzťahu s aktuálnou lavínovou situáciou. Nemenej dôležité je nepodľahnúť lenivosti a kompromisom vo vzťahu k dôkladnej príprave a tiež pri kontrole vybavenia pred aj počas túry. Eliminovať tieto pochybenia nám vo veľkej miere pomáhajú metódy spomenuté v závere tohto článku, ale aj úprimná a racionálna komunikácia.

V lavínovom teréne musíme byť nekompromisní aj voči vlastným kamarátom. Každé mávnutie rukou sa nám môže v tomto smere nepríjemne vypomstiť.

Znamená to aj to, že v skupine je vždy potrebné byť iniciatívny v zmysle bezpečnosti. Ďalej je potrebné si uvedomiť, že podstatou teórie heuristických pascí nie je zovšeobecnenie a nutnosť nájsť v každej nehode aspoň jednu z vybraných chýb.

Podstatou je, že odvrátime pohľad zo snehovej pokrývky a upriamime ho na náš rozhodovací proces a na človeka ako na iniciačný faktor.

Tremper už v úvode jeho legendárnej knihy „Staying alive in avalanche terrain“ zdôrazňuje, že jedným z riešení je vypracovať si dôkladný systém prevencie a používať ho vždy. Je to jediný spôsob, ako sa aj lavínový expert môže brániť pred tým, že sa na chvíľu stane obyčajným smrteľníkom, ktorý podľahne emóciám a spraví chybu.

V úvode sme tiež spomenuli, že ľudský faktor a heuristické pasce sú pojmy, ktoré sa v našich končinách spomínajú zriedkavo a pre širšiu skialpinistickú verejnosť nie sú známe. Preto by pomohlo už len ich samotné preskúmanie lokálnymi odborníkmi a následná popularizácia tejto problematiky, či zaradenie do výuky. McCammon uvádza, že hlavnou výzvou pre vzdelávacie subjekty je ponúknuť praktické riešenia, ktoré budú svojou pohodlnosťou a rýchlosťou v reálnom svete aspoň čiastočne konkurovať rýchlym a lákavým heuristickým pasciam.

Zdroje:

• HARDESTY, D. 2022. Utah Avalanche Center Podcast: Laura Maguire on the Nuances of Navigating Complex Environments. Dostupné na internete [11. 1. 2022]
• ATKINS D. 2000. Colorado Avalanche Information Center: Human Factors In Avalanche Accidents. Dostupné na internete [20. 1. 2022]
• MCCAMMON I. 2004. Avalanche News, No. 68, Spring 2004: Evidence of heuristic traps in recreational avalanche accidents
• FREDSTON J., FESLER. D. 2011. Snow Sense:A Guide to Evaluating Snow Avalanche Hazard. Alaska Mountain Safety Center: 132 s. ISBN: 9780615499352
• ORTOVOX. 2022: Safety Academy Guide Book Snow, Lavíny - Prevencia a záchrana. 
• TREMPER. B. 2018. Staying alive in avalanche terrain, 3rd edition. Mountaineers Books, 350 s. ISBN: 978-1-68051-138-3